Pri jednej nezostávam

Pri jednej zbierke nezostávam. Často sa mi stáva, že pracujem na jednej zbierke a vzápätí píšem ďalšiu. Alebo básne bokom. 

A potom, úprimne, mám v tom veľký bordel. Píšem na papier a preto mám často zmätok, kde sa aká báseň ku ktorej zbierke nachádza. Čo ma napadne, to si zapíšem a básne sú tak rozhádzané a neusporiadané. Ale len zo začiatku, pri kompletovaní im nájdem to správne miesto. 

Prepisovanie ma nebaví, ale stojí to za to.

Keď už som spomenula písanie, budem v tom pokračovať. Píšem prvotne do zošita a následne do dokumentu na počítači. Čo mi zaberie veľa času, námahy, nálady, ale po skončení sa to ukáže ako zaslúžená odmena. Zbierka, v podobe originálu na stránkach zošita, sa mi pekne vyníma v knižnici a ja tak môžem kedykoľvek siahnuť po nej a prelistovať si jej históriu. A v prípade núdze, kedy dokument, či internetové pripojenie nechce spolupracovať, je to istota. 

Nikdy nehľadám novú tému, o ktorej by som mohla písať. To ona si nájde mňa. 

A som za to nesmierne rada. Keď už sa zdá, že by som mala medzeru v tvorbe, objaví sa niečo nové. Na to sa nabaľuje ďalšie a iné, mením to a podriaďujem sa, lámem si hlavu a občas je to jednoduché. A občas len tak hľadím pred seba, duchom neprítomná, ale nič nesilím. Vybavujem si finálnu obálku a dátum, kedy novú zbierku vydám. Popritom plánujem a dokončujem druhú, vymením zapísaný zošit za prázdny.