Ako diamanty

Keď blizkot ozýva sa

A jasot čudes zdvíha

Pokrievku všednosti,

A nazerá do útrob

Skelného pohľadu.

Nestavia sa v ceste,

Ba pohýna svetom

Iba prítomnosťou.

Láska chodníky

Sklom, čo do tanca,

Ťa uvedie.

Jak nevesta skrytá

Pred okom prostoty

V chladnom priestore

A ty na ostrí

Nožov po blúze jej bruslíš.

Jazero v prítmí

A tichu blaženom

Ti na požiadanie

Vystaví obraz.

Hladina, to zrkadlo.

Lapí ťa za golier

A stiahne podeň.

Snáď ti žiabre narastú.

Prikrývka v mozaike

A mrazom páli,

No pod prístrešok

Sa nedostane.

Beda tomu, kerý zaostane.