V čaro kraji

Stmieva sa v krušnom kraji,

Háj nezelená,

Ani jako kdysi,

Ani nerastie tráva po kolená.

Huby tak lysohlávky,

A srna zebrou,

Či z ovce vlk,

A ten nie je mnou.

Stúpa neistota,

A klesá ostýchavosť pozemská,

Čudesá radujú sa,

Do rytmu tlieskajú.

V uťahanom kúte,

Nesmúti a bdie,

Malé toho stvora, spasenie

V tom nezračí.

Nepadne pomyslenie,

Nenapadne snehu veľa,

Snehu nápadov,

Iskra fantázie malá.

Tmolí sa k vetvičke,

Štuchá ňou do papiera,

Že čosi splodí vo vetičke,

Veď nádej ešte neumiera.

Úbohé to nevinné,

Zdá sa na pohľad,

len tam sedí bez hnutia,

Jeho dni zrátané.

K prebudeniu ho volajú,

Dávne sestry i bratia,

Že oni prídu,

Tie nápady sa vrátia.

A ono začne škrabotať,

Do papiera, tvorbu slučiek,

Nekonečných vlnitých spletív,

Narastá potešenie.

Brieždi sa v čaro kraji,

Hárky lietajú jak vtáky,

A piesňou je škrabot vetvičky,

Vo fantázii raj.