Prelínanie v tichosti

Časť dva

Už si sa nazdal, že krutá zima, hryzúca do morku kostí, už odišla a vo dverách už vyzeráš príchod jari. Ach, ako sa len mýliš. Zima a jej dávni obávaní spoločníci s tebou ešte neskončili. Smrť, strach, mráz, poľadovica, severák... čo ešte skrýva?

Ale ak ťa neopustí svetlo lampáša, čo si vrúcne nesieš so sebou, tak ťa viera a nádej zahreje. Aj tak by si ale nemal podceňovať prechodné obdobie. Zdá sa byť nevinné, no vie prekvapiť.

A ja úprimne dúfam, že vás milo prekvapím básňami v tejto druhej časti. Veru, ešte nevešajte bundy do skrine a čiapky do šuplíka. Zídu sa vám. Na konci zimy sa môže stať všetko, buďte pripravení a v strehu, nie ako nedočkavé ovečky.

V poslednej básni som si dovolila odkryť tému na tretiu časť zbierky. Snáď si všimnete. A teraz už len príjemné čítanie prajem.

24.2.2026