Pod lampami

Kde nohy šľapaj stráca

Sa a kde zaspieva vtáča,

Kde mnou pohŕda

A kde som.

Kde ozvena ozýva

Sa v zime a

Ja načúvam vločkám,

Vznášajúcim sa v

Žiare lámp.

Tvar mozaiky a

Tá pestrosť! Spomalí sa

Čas, ustane hluk

Snehu, pod topánkami

A prázdnota premení sa

V hmotu.

Všade mnohí zmizli,

Všetko vytratilo sa,

Je tam len sneh,

Lampa a ja.

Chlad kradne sa v

Okolí, blíži sa nepatrne

A zriedka,

Blúdi po tme,

Mimo lampy driemka.

Skúša prebiť clonu

Nevidenú, on cíti ju,

Ale tvorenú

Nepriepustnú.

Roztopí sa vločka,

Na ráme okuliarov,

Na zahriatej bunde,

Na skrehnutých perách.

Prijmem jej sladkosť,

Svetlo lámp,

Samotu bytia, ale

Narúšanie krásna v

Nijakom prípade.

Spolu zostávame.