Myródia

Ťahajú sa hore,

Aby oblapili zore,

Ešte chladné, ešte

Krátke, ešte nie.

Kapsičku s čarom

Rozvinú a odhalia

Kúzlo, vôňu jary

I dar, čo zmarí.

Zdajú sa nové,

Zdravím hrajú,

No pieseň poslednú,

Tú ti ony prinesú.

Spod nôh ozve sa

Dupot nožičiek a

Trepot krídiel, to

Čmeliak derie sa na svetlo.

Zacíti novotu v kvete,

Omámený dočista a 

Ženie sa ta

Čo najskorej.

Preletí cez sokov,

Nad mršinou ovce,

Potôčik prehliadne

A chytí sa do okov.

Nebadane, zmráčilo

Mu zmysly myródium,

Zabzučí jeden, dva razy

A peľ pokropí zeminu.

Telo ochabnuté, krídla

Jak prach, padne a

Nezdvihne sa.

Zhltne ho pôda, 

Jeho zem.

Snežienky sa zatetelia,

Lákajú zvyšok do pasti,

Neukojené slasti,

Ony samé rozprášia.

Rok čo rok,

Jar za jarou,

Kde nové vidí sa so starou,

A balada jestvuje.

I v radosti.