Ešte

Nakúka slnce hrozné,

Budí ho a nedá pokoja.

Nájde škárku a to

Brloh takmer bez otvora.

Brvy mykajú telom

Stuhnutým a prikryté lístím

Podzimným.

Dáke cudzie teplo

Hladí ho po

Chrbte a

Buntoší.

Ešte nie!

Ešte nenadišiel čas

Prebudenia, zalez

Dakde do zeme!

A mračná vystúpia

Spoza hory, naproti

Idú, nech tvor si

Zdriemne.

Veď priskoro je ešte,

Nech zahrabe sa

Vyše do duchien spánku.

Nech dá to slnce

Pokoja ešte.

Veď i tak bude zas

Svietiť a páliť ani čert.