Zurčanie potôčika

Krídielka si v ňom myje,

Zobáčkom vodu napája,

Šteboce, ohlasuje,

Že už je pripravená.

Odletí, dostaví sa ďalší,

Parádi sa, naparuje,

Že len on vyspevuje

Pre jeho slávu, žienku budúcu. 

Spod bahna vykukne hrboľ,

Terigá sa k brehu,

Kŕka sto nôt,

Skočí a je v strehu.

Golier vystiera, náfuka,

Len seba ponúka,

Nech si žaba vyberie,

Toho z menších, ale s hlasom.

Omáča si papuľku,

Nôžky trochu krivé,

Fliačiky neskryje, darmo,

Drží sa pri mamke.

Či v tráve, či v kroví,

Nečujne prikrčený,

Kým ona, mama,

Pozor naň dáva.

Aby šelma z hôr, 

Čo došla sa osviežiť vody,

Necítila ich zo stôp,

A snáď sa čochvíľa vytratí.

Na snežienky sa obzrie,

Keré sa sklonku zimy

Mu dali obživy a

Čaká, kým posledná dozrie.

Kroky jeho stíchnu 

Pri zurčaní potôčika,

Že on sa vráti,

Keď vrelé dni doznejú.