Do hlbín

Nemusieť ísť na dno,

Stačí k povrchu,

K hladine a dívať sa kolem,

Kochanie v nemej kráse.

Hrá prostosťou v

Rozmanitosti, živého

I mĺkveho, akoby

Bez starostí, vezme

Nás k sebe.

Kdeže prechodu násilného,

Len treba sa nechať v prúde,

On ovlaží ťa v studenom,

V mysli, na tele, v duši.

Vznášame sa v priestore

Tak neznámom, pritom

Je rovno pod nami a

Existuje stroho.

Zmyje boj, trápenia

Kus jak piesok,

Pot slnca nad hlavami,

Zostane len on.

Dáva a berie bez oznamu,

Kypí zdrojom nekonečna,

No dno dáva na známosť,

Nech nedovolíme si veľa.

Jak očistné a kľudné,

Zhanobené našimi nedarmi,

Čo vrátime vode danej,

Keď nie to, čo sme prijali?