Krídel krehkosť

Nadnášaný nežnosťou,

Odzdraví zamávaním,

Sadne si zľahka,

Saje nektár, zachytí peľ.

Zraku šelmy neutečie,

Zadrapí pazúr a krídla pretrhne,

Zanechá len fľak,

A toť vše.

Po výdatnom obede,

V zmesi a trepote,

Že z potoka sa napije

A tam ho ryba zhltne.

Na kameni oproti

Sedia tiež susedy,

Jedna zmizne, ďalšia,

Jazykom mrštným dočiahla

Na ne žaba.

V zobáku vtáctva rozmanitého,

Na nahej koži drapká,

Láska sosákom málo chvíľ,

Toľko druhov nesie motýľ.

Na noc však,

Zhodí svoj denný šat

A jak mora temná,

Búši neprestajne do okna.

Pod slnkom počas dňa,

Pri svetle cez noc,

Život jeho i tak krátky dosť,

Na jar počká si jeho larva.