Krovie

Videná oku voľným

Táto skrýša,

S hostinou pod nosom,

Daj si a prac sa stadiaľ.

Niekto dnu prebýva,

Pochrupuje, odpočíva,

Návštevu nečaká,

Ozve sa sťa siréna.

Zvonka hreje slnce,

Vnútri chladí tienik,

V lejaku jak dáždnik,

Ostne krovia strážce.

On chránený,

Plody kríka chránené,

Avšak obaja dočasne,

Votrelec prípadný sa ta vždy nájde.

Kto snažil by sa vyťať

Ker, tož prv mosí

Nájomníka, bez neho

To pôjde, i tak sťažka.

Abo ich podzim

Búšiaci na dvere vyženie.